Svetový deň boja proti rakovine

Svetový deň boja proti rakovine je deň, počas ktorého sa zvlášť upriamuje pozornosť na možnosti ako predchádzať alebo znížiť riziko vzniku onkologických ochorení. Pripomíname si ho 4.2.   Cieľom je zvýšiť povedomie o rizikových faktoroch rakoviny hrubého čreva, konečníka a rakoviny prsníka. Touto formou taktiež informujeme o možnostiach prevencie a zásadách zdravého životného štýlu, ktoré znižujú riziko vzniku spomínaných ochorení.

Karcinóm hrubého čreva a konečníka - kolorektálny karcinóm (KRK)

Kolorektálny karcinóm sa celosvetovo dostal v ostatných rokoch na popredné miesta vo výskyte onkologických ochorení. Ide o najčastejšie nádorové ochorenie tráviaceho traktu. Na Slovensku je druhým najčastejším zhubným nádorovým ochorením u mužov a tretím najčastejším u žien. Výskyt KRK stúpa s úrovňou industrializácie a je vyšší v ekonomicky vyspelých krajinách, preto ho môžeme zaradiť medzi civilizačné ochorenia. KRK je multifaktoriálne ochorenie, na vzniku ktorého sa podieľajú endogénne (vnútorné) a exogénne (vonkajšie) faktory. Medzi vnútorné faktory patrí genetická predispozícia (prítomnosť FAP, rôzne iné geneticky podmienené ochorenia). Z vonkajších faktorov vznik KRK do značnej miery ovplyvňujú životný štýl a stravovacie návyky.

Prejavy ochorenia môžu byť veľmi dlho pomerne chudobné, najmä ak sa nádor vyskytuje v pravej polovici hrubého čreva, čo je častejšie u žien. Prvým prejavom môže byť chudokrvnosť (anémia), niekedy nepríjemné pocity v epigastriu (horná časť brucha pod hrudnou kosťou). Nádory v ľavej polovici čreva sú častejšie u mužov a príznaky sa môžu objavovať v skorších štádiách ochorenia - napr. zmena pravidelnosti stolice, striedanie zápchy a hnačky, krvácanie z konečníka, prítomnosť krvi v stolici. Ďalšie príznaky ochorenia môžu byť svrbenie, podráždenie, opuch konečníka, pocit, že črevo sa úplne nevyprázdňuje, odchod stolice v úzkom prúžku, nadúvanie, pocit plnosti, kŕče, časté, bolestivé uvoľňovanie vetrov, strata hmotnosti, nechuť do jedla, zvýšená únava.

Až takmer 90 % nádorov vzniká postupnosťou adenóm (nezhubný nádor) - dysplázia - karcinóm. Malá časť KRK vzniká zo sliznice, ktorý predtým nevykazovala prítomnosť polypu - adenómu a mechanizmus ich vzniku nie je presne známy. Včasné odhalenie a odstránenie ešte nemalígnych nádorov je najlepším spôsobom prevencie vzniku karcinómu. Zachytenie a odstránenie nádoru v 1. štádiu ochorenia je spojené s viac ako 90-percentým päťročným prežívaním.

Rizikové faktory rakoviny hrubého čreva a konečníka

Vek - riziko sa zvyšuje vekom a rastie najmä po 50. roku života. Až 80 - 90% KRK sa vyskytuje u ľudí nad 50 rokov. Výskyt KRK pred 40. rokom je vzácny. Vek sa považuje za nízkorizikový faktor, no určuje, kedy treba začať s pravidelnými prehliadkami.

Pohlavie - u mužov je incidencia KRK vyššia, pričom u nich prevažuje karcinóm konečníka, zatiaľ čo u žien je častejšia rakovina kolonu.

Prítomnosť polypov - v priebehu rokov v nich prebiehajú zmeny, ktoré vedú ku vzniku KRK.

Osobná anamnéza zhubného ochorenia - ľudia, ktorí prekonali KRK, majú vyššie riziko, že sa im v neskoršom období objaví ďalší nádor v inej časti čreva.

Rodinná anamnéza zhubného ochorenia - výskyt u príbuzných 1.stupňa zvyšuje riziko vzniku ochorenia dvoj- až trojnásobne. Riziko je ešte väčšie, ak niekto z prvostupňových príbuzných ochorel na nádor vo veku menej ako 45 rokov alebo sa pre KRK liečil väčší počet príbuzných 1. stupňa.

Chronické zápalové ochorenie čriev - najmä ulcerózna kolitída, menej Crohnova choroba sú jednoznačne rizikové faktory vzniku KRK. Vznik karcinómu je významne spojený s aktívnymi zápalovými zmenami.

Nesteroidné protizápalové lieky - niektoré štúdie predpokladajú, že kyselina acetylsalicylová a ďalšie nesteroidné protizápalové lieky môžu znížiť vznik polypov u ľudí s anamnézou kolorektálneho karcinómu alebo polypov. Avšak pravidelné užívanie nesteroidných protizápalových liekov môže mať silné vedľajšie účinky vrátane krvácania výstelky žalúdka

Životospráva - riziko ochorenia zvyšuje strava bohatá na tuky a chudobná na vlákninu, vyššia spotreba červeného mäsa, mäsových výrobkov, nadmerný energetický príjem, nedostatok antioxidantov (predovšetkým vitamínov A, C, E), stopových prvkov(selén), vitamínov B6 a B12 a sedavý spôsob života. Spôsob výživy a životospráva majú na vzniku a rozvoji nádorových ochorení podiel od 30 % do 80% podľa lokalizácie a typu nádoru

Obezita - klinické štúdie potvrdili, že obezita je rizikovým faktorom u niekoľkých typov rakoviny. Vedecké dôkazy sa dnes pokladajú za presvedčivé a to pri 7 druhoch rakoviny: rakoviny pažeráka, kolorekta, pankreasu, prsníka u žien po menopauze, endometria, obličky a žlčníka-

Fyzická inaktivita - zvyšuje riziko KRK, často ako pôvodca obezity v spojení s nadmerným energetickým príjmom.

Fajčenie - sa považuje za rizikový faktor vzniku adenómov (polypov) a tým aj KRK. Čím dlhšie fajčenie trvá (30 - 40 rokov) a čím je vyššia spotreba cigariet (min. 20 cigariet denne), tým je riziko vyššie. Riziko je celkovo vyššie u žien.

Alkohol - je látka patriaca medzi karcinogény. Postihuje všetky tkanivá, s ktorými príde do kontaktu a jeho nadmerná konzumácia zvyšuje aj riziko vzniku KRK, predovšetkým rekta. Riziko je vyššie u konzumentov piva a tvrdého alkoholu, ako u konzumentov vína. Za rizikovú sa považuje dávka vyššia ako 15g/deň čistého alkoholu (čo je asi jedno malé pivo alebo 25 ml tvrdého alkoholu alebo 125 ml bieleho vína).

Dlhodobý pobyt v škodlivom prostredí - zvažuje sa riziko profesionálnej expozície rakovinotvorným látkam najmä pri výrobe syntetických vlákien, pri práci s azbestom, expozícia ťažkým kovom, sadziam, ťažkým olejom a plynom pri spaľovaní uhlia a dreva.

Preventívne opatrenia:

• Uprednostňovať hydinu a ryby pred červeným mäsom. Bravčové, hovädzie, teľacie, divinu a jahňacinu je vhodné konzumovať maximálne 3x do týždňa, pričom jedna porcia by nemala byť väčšia ako 150 gramov. Zároveň je vhodné doplniť mäsové jedlo veľkou porciou zeleniny. Čo sa týka červeného mäsa, nedá sa uprieť, že je zdraviu prospešné. Okrem živočíšnych bielkovín potrebných pre ľudský organizmus je výborným zdrojom viacerých vitamínov a minerálov, napríklad vitamínov skupiny B, A, D, E, železa, zinku, selénu.
• Konzumovať len výnimočne priemyselne upravované mäsové výrobky ako údeniny, slanina, klobásy, ale aj šunka, salámy či párky. Pripravujú sa nie veľmi zdravým údením a sú obohatené o množstvo konzervantov, aditív a solí, ktoré ich síce pomáhajú udržiavať v dobrom stave, ale pre zdravie spotrebiteľov nie sú vhodné. Je dokázané, že pri priemyselnom spracovaní mäsových výrobkov údením, solením a pridávaním konzervantov môžu vznikať karcinogénne látky.
• Kontrolovať príjem tuku - nie viac ako 30 % dennej energie. Živočíšne tuky v strave treba nahrádzať rastlinnými, nasýtené mastné kyseliny nahrádzať nenasýtenými mastnými kyselinami predovšetkým z rastlinných zdrojov. Vhodný je olivový olej, repkový olej, v strave by nemali chýbať tuky s obsahom omega- 3 mastných kyselín - mäso z rýb zo studených morí, tzv. mastných rýb ako makrela, tuniak, losos, sardinka, zo suchých plodov (orechy, semená). Omega 3-mastné kyseliny pomáhajú chrániť hrubé črevo pred karcinogénmi. Ich dostatočná konzumácia znižuje riziko nie len KRK, ale aj rakoviny prostaty, či prsníka.
• Dbať na dostatok vlákniny v strave. Vláknina obnovuje rovnováhu črevnej mikroflóry a skracuje čas prechodu potravy hrubým črevom. Sama na seba viaže rakovinotvorné látky a okrem toho jej fermentáciou črevnými baktériami vznikajú látky, ktoré spôsobujú pokles pH črevného obsahu, čím sa ďalej zhoršuje vstrebateľnosť rakovinotvorných látok.
• Zvýšiť príjem vápnika v strave. Podľa niektorých štúdií ľudia, ktorí konzumujú viac vápnika v strave či vo výživových doplnkoch, majú mierne nižší výskyt rakoviny hrubého čreva a konečníka. Obsahuje ho najmä mlieko, mliečne výrobky, mak. Vhodné je uprednostňovať nízkotučné mlieko a jeho produkty (kefír, kyslé mlieko, jogurt, syr), optimálne sú kyslomliečne výrobky aj s obsahom probiotických baktérií.
• Uprednostniť varenie, dusenie a menej pečenie pred vysmážaním, grilovaním pri úprave stravy. Zdraviu neprospieva ani grilovanie na drevenom uhlí. Dbať na dostatočnú tepelnú úpravu mäsa.
• Konzumovať antioxidanty - sú to látky, ktoré zabraňujú pôsobeniu voľných kyslíkových radikálov v organizme poškodzujúcich bunky v ľudskom tele a spôsobujúcich vznik degeneratívnych a nádorových ochorení. Vysoký obsah antioxidantov je typický pre ovocie (bobuľové ovocie - jahody, maliny, čučoriedky; červené hrozno, citrusové plody, jablká, granátové jablko), zeleninu (červená kapusta, červená repa, špenát, cesnak, cibuľa, rajčiny, brokolica), má ich však aj napr. červená fazuľa, zelený čaj, kurkuma, horká čokoláda s vysokým obsahom kakaa (nad 70 %)
• Konzumovať vyvážené množstvo probiotík a prebiotík, čo vedie v k nastaveniu správnej rovnováhy baktérií v čreve a prispieva tak k lepšiemu zdravotnému stavu.
• Dodržiavať optimálnu telesnú hydratáciu - dodržiavať vhodný pitný režim, piť dostatok tekutín v závislosti od vonkajšej teploty, prípadne telesnej námahy. Minimálny príjem tekutín u dospelého človeka by mal byť 1,5 - 2 l denne, vhodná je čistá voda a bylinkové nesladené čaje, nevhodné sýtené a sladené nápoje.
• Znížiť nadmerný energetický príjem. Vysoký príjem energie dokázateľne súvisí so zvýšeným rizikom KRK. Je dôležité udržať si primeranú hmotnosť, resp. snažiť sa ju znížiť v prípade obezity, ale aj nadváhy.
• Obmedziť alkohol na minimum - mužom sa odporúča nevypiť denne viac ako dva alkoholické nápoje, ženám nie viac ako jeden. Prípustná je primeraná konzumácia vína, najmä spolu s jedlom.
• Nefajčiť alebo prestať fajčiť. Najoptimálnejšie je ukončiť fajčenie úplne. Aj pasívne fajčenie môže mať na jedinca obdobné negatívne dôsledky ako aktívne fajčenie, preto je vhodné vyhýbať sa aj tomu, najmä v prípade, že pôsobí na človeka dlhodobo. Riziko KRK sa u bývalého fajčiara významne znižuje asi po 10 rokoch nefajčenia.
• Dbať na pravidelnú a dostatočnú telesnú aktivitu - minimálne 30 minút denne.
• Pravidelná telesná aktivita môže znížiť riziko KRK až o 30 %.
• Udržiavať si optimálnu telesnú hmotnosť - v odporúčanom rozmedzí BMI
• s hodnotami medzi 20 až 25. Ženy by nemali mať obvod pása viac ako 80 cm a muži viac ako 94 cm.
• Zúčastňovať sa na preventívnych prehliadkach, na skríningových programoch.
• Je pravdepodobné, že takéto opatrenia môžu v rámci populácie priniesť v budúcnosti pozitívne výsledky. Bezprostrednou možnosťou na zlepšenie súčasného alarmujúceho stavu vo výskyte KRK je však sekundárna prevencia.

Sekundárna prevencia

Každý človek by mal vo svojom záujme pravidelne absolvovať systém preventívnych lekárskych prehliadok, a to aj keď nemá žiadne príznaky. Práve KRK sa totiž vyvíja bez príznakov aj celé roky. Preventívne prehliadky sa v krajinách, kde sa uplatňujú celoplošne a kontinuálne už viac rokov, potvrdili ako správna a účinná cesta k zníženiu úmrtnosti na KRK. Pri sekundárnej prevencii ide o včasné odhalenie tzv. predrakovinových stavov a skorých štádií ochorenia. Spočíva v cielenom vyhľadávaní bezpríznakových jedincov, včasnej diagnostike, profylaxii (odstránení polypov) a dispenzarizácii takýchto jedincov. Sekundárna prevencia je u KRK vysoko účinná, pretože ide o nádor, ktorý rastie pomaly a približne 80 % KRCa vzniká z polypov, ktoré je možné účinne endoskopicky odstraňovať.

Nádory prsníka

Nezhubné:

Fibroadenóm

Je to najčastejší nezhubný nádor prsníka. Vyskytuje sa hlavne u mladších žien (20 - 35 rokov). Zvyčajne má veľkosť 2 - 4 cm, je hladký, tuhý, dobre ohraničený voči okoliu, a preto pohyblivý. Štandardne sú fibroadenómy prítomné v oboch prsníkoch, môžu byť aj viacpočetné.

Cysty

Sú to dutiny vyplnené tekutinou vyskytujúce sa skôr u mladších žien. Na ich vznik majú vplyv pohlavné hormóny, preto sa ich počet aj veľkosť môžu počas mesiaca meniť.

Zhubné:

Zhubné nádory prsníka predstavujú celosvetovo jedno z najčastejších nádorových ochorení u žien. V rozvinutých krajinách naň zomiera najviac žien. Na Slovensku má počet novodiagnostikovaných pacientiek stúpajúcu tendenciu.Karcinóm prsníka je nádorové ochorenie, ktoré vzniká v štruktúrach mliečnej žľazy. Mechanizmus vzniku karcinómu prsníka je do veľkej miery neznámy a nedá sa určiť jedna jednoznačná príčina.

Rizikové faktory rakoviny prsníka

Spoločnou vlastnosťou všetkých rizikových faktorov je navodenie genetických zmien v bunke mliečnej žľazy, na podklade ktorých dochádza buď k aktivácii procesov, ktoré podporujú vznik onkologického ochorenia alebo k inaktivácii ochranného systému buniek tela.

Pohlavie - vyššie riziko majú jednoznačne ženy. U mužov je toto ochorenie zriedkavé.

Vek - riziko ochorenia stúpa s vekom. Ochorenie sa v omnoho väčšej miere vyskytuje v populácii žien vo veku nad 40, resp. 45 rokov (po menopauze). Nárast pokračuje približne do 70. roku života, pričom tento trend súvisí predovšetkým s obnovou buniek v prsníku. Až 80 % pacientiek s rakovinou prsníka má viac ako 50 rokov.

Genetika - prítomnosť rakoviny prsníka v rodine, najmä po ženskej línii (matka, sestra, stará matka a teta z matkinej strany).

Menštruačný cyklus - prvá menštruácia pred 12. rokom života zvyšuje riziko rakoviny prsníka.

Menopauza - pri neskorom nástupe (po 54. roku života) je mliečna žľaza dlhšie vystavená estrogénom, ktoré zvyšujú riziko rakoviny prsníka.

Čas pôrodu - jednoznačne ochranne pôsobí prvé tehotenstvo do 20. roku života, ženy prvýkrát rodiace až po 30. roku majú riziko rovnaké ako ženy, ktoré nikdy nerodili. Prvorodičky po 35. roku života majú riziko dokonca vyššie ako nerodičky.

Hormonálna substitučná liečba (s obsahom estrogénu) - jej dlhodobé užívanie zvyšuje riziko vzniku ochorenia, a to predovšetkým v závislosti od režimu hormónov a dĺžky ich podávania. Čo sa týka antikoncepčných tabletiek, tie taktiež zvyšujú riziko vzniku rakoviny prsníka, predovšetkým pri užívaní dlhšie ako 3 roky.

Obezita - estrogény sa do istej miery tvoria aj v tukovom tkanive. Obezita je tak riziková najmä u žien v menopauze, u ktorých už vyhasla funkcia vaječníkov, ale v ich tukovom tkanive sa ďalej tvoria estrogény.

Životný štýl - málo pohybu a nadmerný príjem tukov a alkoholu, absencia vlákniny, ovocia a zeleniny, fajčenie sú všetko faktory ovplyvňujúce riziko vzniku rakoviny prsníka. Konzumácia alkoholu - podľa niektorých štúdií sa riziko podstatne zvyšuje (o cca 30 %) pri konzumácii viac ako dvoch dávok alkoholu denne (1 dávka - cca 1 dcl vína, 3 dcl piva, 0,01 dcl tvrdého alkoholu). Podľa iných zdrojov súčasný stav vedomostí o vzťahu alkoholu a rakoviny prsníka nie je jednoznačný, nakoľko epidemiologické štúdie často zohľadňujú len aktuálnu konzumáciu alkoholu. Je však doporučované, aby ženy s genetickými predpokladmi k rakovine prsníka nekonzumovali alkohol vôbec.

Fajčenie - fajčenie (aj pasívne), či akákoľvek iná konzumácia tabakových výrobkov veľmi významne zvyšuje riziko ochorenia na rakovinu. Štatistiky dokazujú, že riziko rakoviny prsníka je u fajčiarok až o 30 % vyššie ako u nefajčiarok. Ženy, ktoré začali fajčiť pre 20-tym rokom života sa podľa štúdií zvyšuje riziko vzniku rakoviny prsníka až o 70% .

Nočná práca - je považovaná za potenciálny karcinogén. Pôsobením svetla v nočných hodinách dochádza k potlačeniu tvorby melatonínu. Predpokladá sa, že práve tento faktor zvyšuje riziko rakoviny prsníka o viac ako 30 % u žien, ktoré dlhodobo pracujú na nočných zmenách.

Psychické choroby - úzkostné a depresívne poruchy sú spojené s poruchami spánku, ktoré spôsobujú oslabenie imunity a vznik nádorových ochorení. Tieto choroby sú často dôsledkom chronického stresu, vznikajúceho napr. pri ťažkých životných situáciách (rozvod, prepustenie z práce...)

Znečistené životné prostredie - znečistenie vzduchu, vody a pôdy vedie aj k znečisteniu ľudského tela

Ionizujúce žiarenie - vyššie riziko ochorenia majú ženy, ktoré boli v mladom veku (10 -14 rokov) ožiarené vysokými dávkami

Prevencia (primárna, sekundárna, skríning)

• Racionálna strava - pravidelná pestrá strava - dostatočný a vyvážený príjem cukrov, tukov, bielkovín, ale aj vitamínov, minerálnych látok, vlákniny. Dôležité je nájsť si dostatok času na jednotlivé jedlá, nejesť v strese, nezabúdať na raňajky.
• Uplatňovať zásady stravovania podľa tzv. potravinovej pyramídy - základ by mali tvoriť polysacharidy - zemiaky, nelúpaná ryža, celozrnné obilniny (cestoviny, pečivo), ďalej zelenina a ovocie a zdravé bielkoviny (hydina, ryby, strukoviny a orechy). Obmedzovať konzumáciu červeného mäsa na niekoľkokrát mesačne, a mliečne výrobky (kyslomliečne) najviac 2 porcie denne. Denne konzumovať 400 g zeleniny (okrem škrobovín). Uprednostňovať potraviny domáceho pôvodu. Významne obmedzovať príjem jednoduchých cukrov. Predpokladá sa ochranný vplyv predovšetkým vitamínov A, D, E, C a vápnika. Snažiť sa všetky mikronutrienty získať zo stravy tak, aby nebolo potrebné užívať výživové doplnky.
• Pri úprave stravy uprednostniť varenie, dusenie a menej pečenie pred vysmážaním, grilovaním, kedy dochádza k prepaľovaniu tukov. Dbať na dostatočnú tepelnú úpravu mäsa. Uprednostňovať doma pripravovanú, čerstvo uvarenú stravu, obmedzovať prihrievanie jedál.
• Priemyselne upravované mäsové výrobky ako údeniny, slanina, klobásy, ale aj šunka, salámy či párky by sa mali jesť len výnimočne. Sú totiž obohatené o množstvo konzervantov, aditív a solí, ktoré ich síce pomáhajú udržiavať v dobrom stave, ale pre zdravie spotrebiteľov nie sú vhodné. Je dokázané, že pri priemyselnom spracovaní mäsových výrobkov údením, solením a pridávaním konzervantov môžu vznikať karcinogénne látky.
• Optimálna telesná hydratácia - pitný režim - piť dostatok tekutín v závislosti od vonkajšej teploty, prípadne telesnej námahy (minimálny príjem by mal byť 1,5 - 2 l denne - čistá voda a bylinkové nesladené čaje, obmedzovať sýtené a sladené nápoje).
• Pravidelná a primeraná fyzická aktivita - na udržanie primeranej telesnej hmotnosti môže byť postačujúca aj mierna aktivita min. 30 min denne - dôležitá je ale pravidelnosť! Pri potrebe redukovať hmotnosť musí byť pohyb intenzívnejší. Fyzická aktivita posilňuje svaly, zabraňuje znižovaniu funkčnej kapacity telesných orgánov a sústav, udržuje hormonálnu rovnováhu v organizme, napomáha odbúravať stres.
• Udržiavať si optimálnu telesnú hmotnosť - v odporúčanom rozmedzí BMI s hodnotami medzi 20 až 25. Ženy by nemali mať obvod pása viac ako 80 cm. Ako je uvedené vyššie, vysoké percento telesného tuku je spojené s vyššou hladinou estrogénov.
• Vyhýbať sa návykovým látkam: fajčeniu, alkoholu, drogám, resp. alkohol konzumovať len v obmedzenom množstve, úplne sa vyhýbať tvrdému alkoholu (ak, tak víno - 1 dcl/deň).
• Dostatočný spánok - dodržiavanie rytmu spánku a bdenia.
• Vyhýbať sa dlhodobému stresu. Chronický stres spúšťa a poháňa rast rakovinových kmeňových buniek, ktoré sú pôvodným zdrojom nádorov, vrátane rakoviny prsníka. Odbúravať ho možno napr. pravidelnou pohybovou aktivitou, otužovaním a pod.
• Slnečné svetlo (s rozumnou mierou) chráni pred zhubným nádorom prsníka sprostredkovane tvorbou vitamínu D v koži, ktorého dostatok je protektívnym faktorom rakoviny
• Vyhýbať sa chemikáliám - používanie ekologických čistiacich prostriedkov a uprednostňovanie "kontrolovaných potravín". Zároveň je dôležité chrániť si zdravie zachovávaním bezpečnostných predpisov pri práci s materiálmi, chemikáliami a faktormi, ktoré sa považujú za rakovinotvorné (azbest, vinylchlorid, decht, ionizujúce žiarenie...).
• Zvážiť potrebu hormonálnej terapie - ženy podstupujúce hormonálnu terapiu sú častejšie ohrozené vznikom rakoviny prsníka
• Dojčenie - pôsobí taktiež ako ochranný faktor, ale predovšetkým u premenopauzálnych žien. Dôležitá je aj dĺžka dojčenia (viac ako 3 roky).
• Účasť na preventívnych prehliadkach, na skríningových programoch. Preventívne lekárske prehliadky sú zamerané na primárnu prevenciu - vyhľadávanie rizikových faktorov onkologických i neonkologických chorôb a boj s týmito faktormi a na sekundárnu prevenciu, čo je včasné odhaľovanie chorôb - skríning v bezpríznakovej populácii a diagnostika chorôb v ich skorých štádiách.

Sekundárna prevencia

Základom sekundárnej prevencie má byť pravidelné samovyšetrenie prsníkov (bližšie informácie poskytne ošetrujúci lekár - gynekológ), ktoré by mala v mesačných intervaloch praktizovať každá žena, pričom sa odporúča s vyšetrovaním začať po prvom pôrode. Sekundárnou prevenciou je aj vyšetrovania prsníkov pri gynekologických preventívnych prehliadkach.

Zdroj: MZSR, 2019